Česko-anglická publikácia, vydaná spoločne českým Ústavom pre štúdium totalitných režimov a poľským Ústavom národnej pamäte, prináša všetky zásadné dostupné svedectvá o Ryszardovi Siwcovi, päťdesiatdeväťročnom poľskom občanovi, ktorý sa 8. septembra 1968 na varšavskom štadióne zapálil. Varšavské zmluvy a účasti jednotiek Poľskej ľudovej republiky na tejto invázii.

Sebaupálenie Ryszarda Siwce patrí popri proteste Jana Palacha nielen k najlepšie popísaným, ale aj k najlepšie zdokumentovaným. Vďaka tomu je možné pokúsiť sa odpovedať na otázku, aká bola motivácia Ryszarda Siwce, ale aj ďalších osôb, ktoré zvolili túto formu odporu. Podľa môjho názoru nebol ich cieľom protest sám. Ryszard Siwiec, Ján Palach a ďalší sa rozhodli pre obrovské utrpenie a obetovanie vlastného života preto, aby otriasli druhými a prinútili ich zamyslieť sa nad obludnosťou zla, ktoré ich obklopuje, aktívne sa postaviť na obranu znásilnených hodnôt. Týmto spôsobom chceli pomôcť k oslabeniu diktatúry, ale tiež zmeniť svedomie druhých. Z predslovu Łukasza Kamińského