Autofikčný román z temného obdobia po sovietskej invázii v roku 1968 nastoľuje otázky o individuálnej a spoločenskej pamäti, traume a vine. Autor a jeho žena Zora Jesenská boli významnými osobnosťami slovenského kultúrneho života a ako tváre uvoľnenia 60. rokov boli po augustovom režime ostrakizovaní. Pohreb Z. Jesenskej v roku 1972 sa stal politickou udalosťou a jeho účastníci čelili exemplárnym perzekúciám. Kniha je detailným popisom týždňa po manželkinej smrti a historickým záznamom o ničivých dopadoch začiatku normalizácie. Rozner píše s krutou úprimnosťou nielen o sebe, svojich emóciách a skúsenostiach z minulosti, ale aj o kľúčových osobnostiach slovenského verejného života. Zároveň rozpráva dojemný milostný príbeh nepravdepodobného páru. Kniha bola prvýkrát vydaná až niekoľko rokov po autorovej smrti, v roku 2009, a vyvolala na Slovensku vlnu diskusií. Anglický preklad je sprevádzaný doslovom I. Taranenkovej a osobnou prekladateľskou poznámkou/spomienkou J. Sherwood.