Monografia tematicky nadväzuje na predposlednú kapitolu prvého dielu, ktorá mapovala nasadenie Rýchlej divízie (RD) od konca novembra 1941 do konca júna 1943 v južnej časti východného frontu. Prvý krát od skončenia 2. svetovej vojny objektívne popisuje všetky ťažkosti obranného boja v krutej ruskej zime a v kaukazských horách, ale aj pohyblivú útočnú činnosť v takmer tropických horúčavách i v lesoch Kaukazu. Bojové nasadenie Rýchlej divízie na východnom fronte bolo v minulosti marxisticko-leninskou historiografiou prakticky ignorované.

V priebehu dvoch rokov existencie RD sa z tohto narýchlo a improvizovane zostaveného útvaru vykryštalizovala elitná divízia slovenskej armády. Divízia bojovala po boku elitných nemeckých divízií Wehrmachtu i Waffen SS, a proti elitným divíziám a brigádam Červenej armády. Hoci slovenskí vojaci nemali motiváciu k boju ako nemeckí či sovietski vojaci, plne sa im svojimi výkonmi vyrovnali. Po porážke nemeckej armády pri Stalingrade však už vojaci RD neverili v nemecké víťazstvo. Morálka upadala a vojaci sa domáhali sľubovanej výmeny. Napokon sa jej v lete 1943 aj dočkali. RD prestala existovať po odchode väčšiny jej skúsených príslušníkov na Slovensko.

Kniha je venovaná predovšetkým vojakom a dôstojníkom Rýchlej divízie ako aj ich ruským protivníkom, ktorí padli v boji. Je venovaná aj ostatným príslušníkom divízie, ktorí si čestne a statočne plnili svoju vojenskú povinnosť na východnom fronte.