Monografia sa zaoberá sochárskym dielom Jiřího Seiferta v čo najširších biografických, historických i umeleckohistorických súvislostiach. Približuje umelcovu voľnú tvorbu i realizáciu v architektúre a verejnom priestore od doby jeho štúdií v ateliéri Bedřicha Stefana na pražskej UMPRUM, cez angažované obdobie šesťdesiatych rokov v Liberci, počas núteného azylu v rodinnom dome v Řevniciach a návrat do verejného života po roku 1989. , sprevádzaný bohatým obrazovým materiálom, je hojne doplnený citátmi zo statí teoretikov umenia, ktorí sa v danej dobe dielom Jiřího Seiferta zaoberali. V paralelnej rovine knihy prebieha súkromnejšie dejstvo: v úryvkoch rozhovorov s autorovou ženou Hanou Seifertovou, v skicách a kresbách, a predovšetkým v unikátnych zápisoch z umelcových denníkov s náčrtami zamýšľaných sochárskych prác a mnohými autentickými komentármi, vypovedajúcimi, o veľkorysosti a výnimočnom charaktere Jiřího Seiferta.
Podstatnú časť monografia potom tvoria kompletné životopisné aj bibliografické údaje autora: súpisy katalógov, časopiseckých článkov, sympózií, knižných a encyklopedických publikácií, a predovšetkým kompletný súpis sochárskeho diela vrátane vyobrazenia.