Pri pojednávaní vlastného osudu opisuje Alexander Podrabinek zároveň pomery v Sovietskom zväze 70. a 80. rokov, kde prebiehalo permanentné potláčanie práv občanov a zneužívanie moci k rozličným spôsobom likvidácie režimu nepríjemných osôb.

Autor, sám väznený a poslaný do sibírskeho vyhnanstva, je živým dôkazom toho, ako sa v skutočnosti vrcholní i menej významní sovietski predstavitelia stavali k opozícii aj v dobe tzv. perestrojky a glasnosti, ktoré boli okolitým svetom považované za prejavy demokratizačných procesov. Podrabinkova kniha je sugestívnym svedectvom o ťažkom každodennom živote v ZSSR. Veľmi často sa stýkal a spolupracoval so svetoznámymi postavami odporcov sovietskeho režimu vrátane Andreja Sacharova alebo Naděždy Mandelštamovej. Nezabudnuteľnú postavu jeho spomienok predstavuje okrem iného dôstojník KGB, ktorý sa z presvedčenia stal spolupracovníkom a informátorom disidentov. Pozoruhodné sú tiež popisované osudy „kágébákov“ v dobe postsovietskej.

Alexander Podrabinek sa narodil v roku 1953 v Moskve, vzdelaním je medik. Od začiatku sedemdesiatych rokov sa aktívne zúčastnil hnutia za ľudské práva. V roku 1978 bol zatknutý a poslaný do vyhnanstva, v roku 1980 bol znovu uväznený a odsúdený na tri a pol roka do lágru. Je spoluzakladateľom Nezávislého psychiatrického združenia, bol hlavným redaktorom ľudskoprávneho periodika „Express-Chronika“ (1987–2000). Stojí na čele ruského oddelenia Fondu za občianske slobody; je novinár a pravidelne publikuje na internetových stránkach. V roku 1979 vyšla v USA jeho kniha Trestná medicína, pojednávajúca o mnohých konkrétnych prípadoch neľudského zneužívania psychiatrie u politických väzňov sovietskeho režimu.