Futbalista a disident? Úplne netradičné spojenie sa stalo leitmotívom života Jakuba Rumla zo slávnej rodiny. Futbal mu bol láskou, odpor ku komunistom nutnosťou.

„Futbal nám učaroval av totalitnom tme tiež ponúkal možnosť sa vyrvať. Schválne sme stávali hneď vedľa domáceho kotla. Okrem sprosťární sa odtiaľ ozývalo napríklad aj: Porotkuje je Husák, Husák je Brežnev, Brežnev je Grečko, Grečko je vojna a vojna "

"Futbal som mal rád odmala a hneď, ako sme sa v mojich šiestich rokoch presťahovali do Vršovíc, začali sme s otcom a bratom Honzom chodiť do Edenu na Slavii. Ja som chcel skôr chytať, Honza potom začal pískať žiakov ako mladý rozhodca. Tak som skončil vedľa na škvarovom ihrisku v bráne a už od dorastu som zároveň trénoval deti.“

„Asi najviac som sa spriatelil s Ivo Viktorom, ktorý vo svojich tridsiatich šiestich rokoch pomaly končil kariéru. .„

"Keď som netrénoval, venoval som sa roznášaniu rôznych tlačovín po Prahe, hlavne informácie o Charte 77 a činnosti VONSu. Niekde som si dal kávu, inde som materiály len hodil do schránky, vždy podľa bezpečnostnej situácie, pretože mnohé adresy už boli sledované: buď kamerami, alebo rovno príslušníkmi ŠtB. Ale mne to vlastne bolo šuma fuk, prestal som sa báť a upínal sa k vedomiu, že robím niečo zmysluplné.“