Profesor estetiky František Kovárna (1905–1952) sa preslávil predovšetkým ako výtvarný teoretik a kritik, zaoberal sa však aj literatúrou – je autorom niekoľkých divadelných hier, próz a zbierky básní -, prekladal z taliančiny a nemčiny. Rozsah jeho kultúrnej činnosti je teda značný, napriek tomu doteraz nepatrí medzi dobre známe osobnosti českej intelektuálnej histórie. Jeho úspešnú kariéru skrížila najskôr nacistická okupácia, druhýkrát potom februárové udalosti roku 1948. Exil hľadal v Nemecku, Francúzsku, potom sa s rodinou usadil v New Yorku, kde čoskoro zomrel.
Výbor z jeho pozostalosti predstavuje tri v celku doposiaľ nepublikované umeleckohistorické texty: prednášku Otázky súčasného maliarstva, zhrňujúce Kovárnove výhrady voči nefiguratívnemu maliarstvu, torzo pripravované knihy O výtvarnú materčinu, zaoberajúcu sa českým umením 19. storočia, a štúdiu smerovanie mladých umelcov vystavujúcich od začiatku tridsiatych rokov.
Editori publikácie Jiří Koukal a Martina Flekačová doplnili pôvodné texty predslovom, stručným Kovárnovým životopisom a bibliografiou.