Sochár Zdeněk Dvořák bol mimoriadnou osobnosťou českého výtvarného umenia dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Napriek tomu bola po desaťročia znalosť jeho diela limitovaná len niekoľkými málo abstraktnými reliéfmi, zachovanými vo verejných inštitúciách, a veľkou neznámou zostávali jeho životné osudy. Podnetom k prvému monografickému spracovaniu tvorby Zdeňka Dvořáka sa stala písomná pozostalosť objavená v Pamätníku národného písomníctva. Autorka monografia Hana Rousová preukázala, že sa Dvořák ako jeden z mála u nás systematicky venoval problematike sochárskej, v niektorých prípadoch aj geometrickej abstrakcie. Svojím zameraním a invenciou nemá v českej abstrakcii prvej polovice 20. storočia, okrem Františka Kupku alebo Františka Foltýna, obdobu. Ak by sme mali charakterizovať širšie okruhy, ku ktorým možno Dvořákovu tvorbu priradiť, potom by to boli Gutfreundove plastiky založené na prelínaní konkávnych a konvexných plôch av súvislosti s čisto abstraktnými reliéfmi rokov tridsiatych potom abstrakcie Františka Foltýna a plastickej kompozície Hansa Arsa. Obdivuhodné boli aj Dvořákove občianske postoje, po okupácii Československa sa zapojil do protinacistického odboja ako člen ilegálneho Národného revolučného výboru inteligencie, bol zatknutý a deportovaný do Osvienčimu, kde zahynul. Monografia tieto aspekty zdôrazňuje a zároveň podrobne rekonštruuje Dvořákův životopis. Jej dôležitou súčasťou je obrazovo dokumentovaný súpis diela.