NAD SVETOM PODMORÍ SA SŤAHUJÚ MRAČNÉ. „Nemusíte predo mnou utekať. Nič zlé ste nevykonal, všetko padá na moju hlavu. Ja vám rozkázal, aby ste skrinku otvorili. Kvôli tomu ste sa ocitli v temnote. Je na mne, aby som vás dostal späť.“ Velemágova dcéra Denyela si zvyká na život vo vyhnanstve. Podarilo sa jej omotať si okolo prsta veliteľa Oázy aj väčšinu kolonistov. Blíži sa však katastrofa, ktorá môže jej život znovu prevrátiť naruby. Medzitým vodca povstalcov Worlih a nekromant Toreus nedbajú na varovanie detí púšte a vstupujú do prastarých tunelov pod mestom Mornean. Chcú pátrať po zabudnutej nekromantskej technológii, ktorá im môže priniesť víťazstvo. Mágia smrti je však zradná a Toreus už neraz podľahol jej šepotu. Na ďalekom severe sa nová vília kráľovná nezastaví pred ničím. V skryte duše túži po tom, aby mestá s továrňami znovu pohltil les. Tiež dračí kráľ sa snaží dosiahnuť cieľ všetkými prostriedkami. Ak má znovu spojiť dve polovice svojho tela, musí najprv poraziť starých bohov. Podmorie sa premieňa a každý východ mechanického slnka je neistý.