Terézia Martinová žila vo Francúzsku v druhej polovici 19. storočia (1873–1897). Len v pätnástich rokoch vstúpila do kláštora karmelitiek v Lisieux, kde prijala rehoľné meno „Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre”. Postupne objavovala, že Boh je milosrdný a plný lásky, ktorú túžila rozlievať do sŕdc všetkých ľudí. Keď ako veľmi mladá vážne ochorela, predstavená kláštora ju vyzvala, aby spísala svoje spomienky z rodinného i duchovného života. Tak vznikla slávna kniha Príbeh jednej duše, ktorá dodnes oslovuje ľudí po celom svete. Zdalo by sa, že mladučká karmelitka bude čoskoro zabudnutá, ale Boh mal iné plány. Čoskoro bola svätorečená a vyhlásená patrónkou misií.