Londýn, jeseň roku 1888. Dejište piatich brutálnych vrážd prostitútok. Páchateľ? Umývacia bytosť menom Jack Rozparovač. Scéna: nerealisticky krásna a mierne priopilá prostitútka ide stemnenou ulicou a falošne si pospevuje dobovú pesničku. Strih, tieň muža s cylindrom na hlave a káblom v ruke, vrhnutý na studenú, vlhkú stenu. Ona si všimne, že za ňou niekto ide. Zrýchli krok, on tiež, to všetko sa na dlažobných kockách dobre rozlieha. Prudko oddychujúca neviestka uhne do postrannej uličky, vrah za ňou. Potom záber na zdvihnutý nôž, jej tvár, výkrik, vychlístne krv, napríklad na plagát muzikálu. Roztmievačka, ďalší záber na policajta, ako vydýchne: „Ach bože,“ a píska na píšťalku. Nuž, to je stereotyp Jacka Rozparovača, ako ho poznáme z filmu – a nič také v Moorovom románe nenájdeme. Moore nezakrýva, že smrť tých šľapiek kdesi v postrannej uličke bola hnusná, biedna a nezaslúžená. Neumožňuje čitateľom uniknúť do pohodlného hororového klišé, naopak, ukazuje príšernú a neprikrášlenú pravdu. To by ale samo o sebe nestačilo. V románe nie je dôležité, kto je vrah (to napokon vieme od prvej stránky), ale ako a prečo sa to všetko stalo. A tak čitateľ rovnako ako detektív Dirk Gently v knihách Douglasa Adamsa nerieši len samotný prípad, ale doslova celý svet, v ktorom k zločinu došlo. Viktoriánsky svet so všetkými jeho kladmi a zápormi, svet úžasného technického pokroku i ponižujúce biedy, svet kráľovskej rodiny, zväčšenej strednej triedy a tajných spoločností, ale aj svet najúbohejších z úbohých v londýnskom East Ende. Román Z pekla je možné čítať niekoľkými spôsobmi: ako netradičnú detektívku o kráľovskom sprisahaní, ako beletrizovanú literatúru faktu (a že je Moorovo riešenie Rozparovačovho prípadu presvedčivé) či ako strhujúcu sociologickú črtu viktoriánskej spoločnosti. Alebo ako portrét výnimočne vzdelaného sériového vraha. Nie je to čítanie pre každého. Vstúpte iba na vlastné nebezpečenstvo … Trúfnete si pozrieť na viktoriánskom Anglicku … očami Jacka Rozparovača? Milovníkom teórií sprisahania ponúkame majstrovsky prepracovanú lahôdku kombinujúcu historický román s literatúrou faktu a mystikou. Film režisérskej dvojice bratov Hughesovcov, ktorý podľa tohto monumentálneho diela vznikol, len kĺže po zamrznutej hladine tohto desivého príbehu. Veľkňaz komiksového žánru Alan Moore, tvorca kultových komiksov V AKO VENDETA, BAŽINÁČ, STRÁŽCOVIA a troch zväzkov LIGY VÝNIMOČNÝCH, rozobral najzáhadnejšie série vrážd v histórii. Hrdinom príbehu je lekár William Withey Gull, ktorý v poslednom čase trávi svoj voľný čas trochu zvláštnym spôsobom, s Listonovým nožom v ruke. Ale čo by človek neurobil pre vlasť…