„Je to hranica bolesti a utrpenia, ktorá delí chlapcov od mužov,“ hovoril Emil Zátopek. Práve posúvanie medzí možností vlastného tela z neho urobilo fenomenálneho bežca a jedného z najslávnejších športovcov histórie. Keď na olympijských hrách v Londýne v roku 1948 vyhral beh na desať kilometrov a na päťkilometrovej trati skončil druhý, nepovažoval to za veľký úspech. Z nasledujúcej olympiády v Helsinkách priviezol tri zlaté medaily a stal sa legendou, ale pripísal si aj dôležitejšie víťazstvo – postavil sa proti režimu za svojho kolegu Stanislava Jungwirtha a presadil, aby vôbec mohol na olympiádu odcestovať. Najväčšie úspechy Emila Zátopka aj jeho zoznámenie s celoživotnou láskou Danou môžeme znovu prežiť vďaka libretu Jana Nováka a vizuálne opojnému prevedeniu Jaromíra 99.