Je ťažké žiť a nepamätať si, čo si v noci robil. Ešte ťažšie je pamätať si sen, ktorý sa ti nepáči. Všetko sa ale zhoršuje vo chvíli, keď si námesačný a nevieš, či sa ti niečo zdalo, alebo si to naozaj prežil. Keď slnko dosiahne zenitu a rozdelí svet na dve časti a nebo sa sfarbí do odtieňa broskyňovej alebo pomarančovej šťavy, dvaja kamaráti sa v dialógu tvárou v tvár snažia porozumieť svojej noci a svojim strachom. Snaží sa rozpomenúť na svoje sny.
Dvaja priatelia skúmajú svoje sny, pocity, strachy i podivné udalosti, ktoré sa im dejú doslova vo dne v noci. Pod oblohou farby krvavých pomarančov, vtedy keď Slnko dosahuje svoj Zenitu. Snaží sa porozumieť, ale čo možno porozumieť logike sna?
Komiks Zenit sám pôsobí ako poetická, možno miestami znepokojujúci sen. Sme svedkami debát o tom, ako hrdinovia prežívajú svoje noci a aké je to nebyť si istý, kde je hranica medzi snívaním a realitou. Alebo treba aké ich ničiť svoje dielo a zase ich tvoriť v námesačnom stave. Príbeh je rozprávaný osobitým vizuálnym štýlom s čistými líniami a plochami výrazných farieb.