Kniha sa zaoberá fenoménom hromadného cvičenia na československých spartakiádach v rokoch 1955 až 1985. Spartakiády nadväzovali personálne, organizačne, ale aj ideovo na tradíciu sokolských zletov, ktoré sa zase inšpirovali nemeckým turnerským hnutím. Krátko po Gottwaldovej smrti sa stranícke vedenie rozhodlo túto tradíciu využiť na potreby legitimizácie nového režimu. Zmyslom hromadného a synchronizovaného pohybu cvičencov na Strahovskom štadióne, najväčšom štadióne sveta, bolo doslova „stelesnenie“ zvláštneho konceptu socialistického ľudu, ktorý mal byť zdrojom všetkej moci a zároveň úplne tvárny podľa priania vládnucej strany. Kniha sa venuje aj organizácii spartakiád, ktorá si popri obrovských finančných prostriedkoch vynútila zapojenie expertných znalostí stoviek bývalých sokoliarskych činovníkov, a reakciu širšej verejnosti na nich, najmä prežívanie spartakiád ako zmysluplného rituálu samotnými cvičencami. Kniha získala ocenenie Magnesia Litera 2017 v kategórii náučná literatúra.