Bola to najlepšia armáda, akú sme v moderných dejinách mali. Československí legionári v Rusku. Tri pešie divízie, jedna jazdecká brigáda, vojaci stratení v krajine zmietanej občianskou vojnou. Zostala im nakoniec jediná možnosť, ako sa vrátiť domov – ovládnuť so zbraňou v ruke Transsibírsku magistrálu, najdlhšiu železnicu sveta, stiahnuť sa po nej na Ďaleký východ a čakať na lode plávajúce do Európy. Dokázali to cez večné útoky červených aj cez boje horiace skoro všade. To bolo v rokoch 1918–1920. A teraz sa po stopách légií vydal skúsený reportér Ján Rychetský. Putoval od ukrajinského Zborova, miesta prvého z veľkých legionárskych víťazstiev, cez Bachmač, Volhu a Jekaterinburg do Ázie až k bajkalskému jazeru, kde naši s úspechom zviedli „námornú“ bitku. A potom ďalej cez Chabarovsk až do cieľa vo Vladivostoku. Išiel vlakom, stopom aj autobusom, pochodoval pešo a občas prespal v stane. Poznával dnešné Rusko, raz skončil za katrom na polícii a inokedy na neho vytiahli nôž, stretával dobrých ľudí, rovnako ako tých všelijakých. Všade ho zaujímalo, čo vlastne Rusi vedia o našej legionárskej epopeji a ako dnes vnímajú našich predkov, ktorí tu pred sto rokmi zasiahli do dejín. Počul, ako o nich miestni hovoria ako o Bieločešiach a ako ich niektorí berú za vrahounskú soldatesku, zatiaľ čo iní o nich hovoria s uznaním, ba dokonca s úctou. A ďalší už o nich nevedia skoro nič… Výsledkom je cestopis s historickým puncom, kniha, ktorá je vo vzťahu k dnešku aj k minulosti živá tak, že to až fascinuje, a nechýba jej ani humor, napätie a ponor do duše Putinovej Rusi.