Dokument pripomína niektoré známe fakty, ale obsahuje aj doposiaľ nezverejnené podrobnosti o tom, akým spôsobom sa televízni pracovníci podieľali na informáciách o vývoji politických udalostí v rokoch 1968 a 1969. Autor ako jeden z doteraz žijúcich televíznych aktívnych účastníkov tej doby využil pre dokument písomné záznamy svojich kolegov technikov, svoje archívne písomné doklady, fotografie a listovú dokumentáciu televíznych divákov, aby pripomenul rado zabúdanú a nadšenú podporu väčšiny obyčajných ľudí pre vtedajšiu politiku socializmu s ľudskou tvárou. Po násilnej sovietskej okupácii v auguste 1968 dochádza k poznaniu, že nádeje ľudí na slobodu, budú nielen vinou okupantov, ale aj domácich kolaborantov postupne, ale spoľahlivo zmarené. Pripomína preto aj názory niektorých divákov, konzervatívnych komunistov, ktorí redaktorom televízie za ich činnosť, najmä v augustových dňoch sovietskej okupácie av čase do konca roku 1968, hrozili dokonca fyzickým násilím. V závere, z pohľadu novo nabitej slobody po roku 1989, kladie otázky, či by sa náš poludňajší vývoj v roku 1968 mohol ďalej rozvíjať k demokracii, nebyť násilnej vojenskej okupácie a či sovietski generáli nesledovali aj iné ciele, než zlikvidovať pre nich nebezpečný politický vývoj v Československu.