„Bojisko skrývalo hrozný pohľad. Boli tam obrovské skládky nespotrebovanej munície a tu a tam hromady min. Mŕtvoly poľských a nemeckých vojakov, niekedy spojených v smrteľnom objatí, ležali všade a vzduch bol plný pachu hnijúcich tiel. Boli tam prevrátené tanky s pretrhnutými pásmi a iné, ktoré stáli akoby pripravené na útok a ich delá doteraz mierili ku kláštoru. Svahy vrchu, najmä tam, kde paľba nebola taká silná, pokrývalo neuveriteľné množstvo vlčích makov, ktorých červené kvety podivne ladili s touto scénériou…“ Tak zachytil poľský generál Władysław Anders, ktorého vojaci v máji 1944 vztýčili vlajku víťazstva nad rozvalinami bened Cassino, svoje dojmy z bojiska. Takmer pol roka sa Spojenci márne pokúšali dobyť cassinský hrebeň, uzlový bod nemeckej obrannej línie, stojaci v ceste ich postupu k Rímu. Ani odstup siedmich desaťročí ale nezmiernil pálčivú naliehavosť otázok po zmysle náletu, ktorý premenil jedno z najstarších stredísk európskej kultúry v mori sutín, po strategickej cene desaťtisícov zmarených ľudských životov, po zmysle celého toho krvavého stretnutia. Odpovede na ne hľadá aj táto kniha.