Šiesteho marca 1836 zaútočili štyri tisícky mexických vojakov na bývalú misijnú stanicu Alamo. Všetci obrancovia pri obrane pevnôstky zahynuli a ich smrť sa stala mementom pre stovky príslušníkov milície Texasanov, ktorí pripravili po niekoľkých týždňoch víťazom od Alama s pokrikom „Pamätajte na Alamo“ pri San Jacinte ťažkú porážku.
Bitka znamenala koniec prináležitosti Texasu k Mexiku a stala sa symbolom nezávislosti a súčasťou mýtu, ktorý trvá dodnes.
Ohlas pokriku Texasanov od San Jacinta potom znel opakovane v priebehu 19. i 20. storočia, kedy striedali slovo Alamo ďalšie výrazy, porov. napríklad tituly amerických novín vo februári a marci 1898 „Pamätajte na Maine“.
Mýtus Alama, ktorého súčasťou boli odkazy na smrť nevinných žien a detí povraždených po dobytí misie či pevnôstky víťaznými Mexičanmi pretrvával aj v serióznej literatúre až do druhej polovice 20. storočia, kedy mexickí a americkí historici rekonštruovali skutočný priebeh bitky. Text z obálky knihy: „… V rovnakom čase bojovali na nádvorí izolované skupinky Texasanov, napádané Mexičanom, ktorých veľkú výhodu predstavovali ostré brity bodákov. Streľba sa ozývala len sporadicky, ani obrancovia ani útočníci zápoliaci v tesnom zovretí nemali čas na zdĺhavé nabíjanie. z uteráky zblízka vystrelili, nezostalo im než ich používať ako kyje.Tento spôsob využitia dlhých pušiek spomínajú všetci autori, efektivita však nemohla byť proti bajonetom veľká.Rozhodne možno predpokladať, že potýčky na nádvorí av prízemí budov netrvali dlhé desiatky minút. boja skončil svoju životnú púť aj Jim Bowie, ale nezahynul na nádvorí, podľa mýtu strieľal na útočníkov, ktorí vpadli do miestnosti, kde trávil posledné dva týždne v horúčkach, z pištolí, vzhľadom na jeho zdravotný stav možno ale o hodnovernosti mýtu pochybovať aj tu. Bezbranného Bowieho zamotaného v pokrývkach zabili Mexičania, zrejme bez odporu, rovnako ako jeho druhy bajonety…"