Jedným z najväčších paradoxov krymskej vojny, kde proti sebe stáli pozemné a námorné sily Veľkej Británie, Francúzska, Turecka a Sardínskeho kráľovstva na jednej strane a cárskeho Ruska na strane druhej, je skutočnosť, že tvrdenie, že vojna je hnacím motorom priemyslu, tu neplatí a že v tomto prípade to bolo skôr naopak. Táto vojna sa odohrávala nielen na Krymskom polostrove, ale zasiahla aj Kaukaz, sever Ruska, Baltské more, a dokonca sa bojovalo aj na Ďalekom východe. Sprevádzali ju legendy v podobe tzv. Dlhej červenej línie či Útoku ľahkej brigády, ale predovšetkým státisíce mŕtvych vojakov, a skončila tak, že vlastne nebolo jasné, kto je tu víťaz a kto porazený. Symbolom polovice 19. storočia je priemysel ženúci sa dopredu míľovými krokmi bez toho, aby mu človek dokázal stačiť. Nové zbrane oveľa efektívnejšie ničili vojakov nepriateľa. Parný stroj sa usídlil v továrňach, lokomotívach a lodiach. Tomu napomáhal aj rozvoj telegrafu, fotografie, žurnalistiky, kedy po prvýkrát mohli čitatelia získať zo svojich novín reportáže vďaka osobnej účasti novinárov a fotografov priamo na bojisku. To všetko bola krymská vojna.