Stendhalovo motto o románe ako zrkadle, ktoré nesieme pozdĺž cesty, možno vztiahnuť k literatúre a kultúre všeobecne. Poskytujú nielen potešenie, ale môžu byť zdrojom poznania a sebapoznania, a to tým skôr v prípade, ak sa pozeráme do zrkadla druhého alebo pokiaľ nám ono zrkadlo druhý nastavuje. Identitárny vhľad ponúka iný rozmer v ponímaní literárnych a kultúrnych procesov. Na rozdiel od kultúr európskych, ktorých korene si v predstavách premietame do nepreniknuteľných hĺbok minulosti, sa Kanada utvára v dosahu ľudskej pamäte modernej doby. My – oni – ja – to sú záchytné body kolektívnej a individuálnej identity. Modernizačné procesy devätnásteho storočia a utváranie národných štátov im dali národnú podobu, postavili konštituovanie kolektívneho my proti cudzej inakosti – tým druhým – a zároveň vyhrotili rozpor medzi kolektívnym my a individuálnym ja. Napätie medzi týmito identitárnymi zložkami i problematika náležitosti sú vpísané do literárnych diel a kultúrnych artefaktov. spôsobom možno túto krajinu považovať za kultúrne laboratórium, v ktorom možno sledovať procesy, ktoré českú, stredoeurópsku a európsku kultúru možno ešte len čakajú.