Kniha Vymeriavanie Nemecka. Príhovory o podstate nemectva mapuje, akým spôsobom nemecká povojnová inteligencia premýšľala o nemectve. V prvom pláne sa snaží načrtnúť spojnica medzi tematizáciou nemectva v politických, historiografických, filozofických i literárnych textoch, a to v období približne od roku 1960 do súčasnosti. V druhom pláne sa zameriava na štyri významné západonemecké literáty (Güntera Grasse, Martina Walsera, Hansa Magnusa Enzensbergera a Botha Straußa) a ukazuje, že sa všetci štyria odchyľujú od bipolárneho výkladu spoločnosti a dejín, a to v oveľa menšej závislosti od politických udalostí, než sa často predpokladá v dejinách modernej literatúry. Kniha sa tak snaží potvrdiť predpoklad, že tento rôznorodý a časovo variabilný rozchod s bipolárnym výkladom sveta možno najlepšie vysvetliť, ak zohľadníme, ako sa nemectvo tematizovalo mimo literatúry, teda v dobovej nemeckej historiografii, politológii a filozofii.