Douglas Murray brilantne líči príbeh masovej imigrácie do Európy – jej počiatky v povojnovom nedostatku pracovnej sily, jej zintenzívnenie pri zlučovaní rodín a konečne humanitárne ospravedlňovanie otvorených hraníc. Od druhej svetovej vojny až po súčasnosť vznikajú a rastú ohromné neprispôsobivé prisťahovalecké kolónie, napriek tomu by však „príchod miliónov nemusel byť hlasom poľnice posledného súdu, keby Európa nestratila vieru vo svoju civilizáciu, tradíciu a legitímne právo na vlastnú existenciu“. Vyčerpaný a historickou vinou kolonializmu a rasizmu posadnutý Západ nie je schopný hájiť občianske slobody a práva proti nábožensky sebaistej kultúre islamu, ktorá nepozná odluku cirkvi a štátu. Murray vykresľuje dramaticky narastajúci spor väčšinovej spoločnosti s intelektuálnou elitou, ktorá chce európsky ľud vymeniť. Dôkladne analyzuje jej akademické šibolety, vytáčky a klamstvá aj jej ideál „morálne nadradeného univerzálneho ľudstva“ bez kultúrneho rozlíšenia, utopickú víziu nesúdržnej, multietnickej spoločnosti iba ľudských práv. Ako prorocky napísal GK Chesterton, proti ideológii bezbrehého splynutia všetkých so všetkými sa raz inštinktívne vzbúri milióny a rozpúta sa stret medzi davom a posadnutou internacionálnou triedou. Nech už nadchádzajúci konflikt dopadne akokoľvek, podľa Murrayho to potom nebude Európa, akú sme doteraz poznali.

Väzba – viazaná