Autor sa na rozdiel od bežných biografických publikácií o Hitlerovi púšťa do hlbšej psychologickej analýzy „Vodcovej“ osobnosti a zameriava sa najmä na spôsob Hitlerovho vedenia a riadenia. Týmto novým prístupom vnáša autor do historického bádania nový impulz a nový uhol pohľadu a na základe početných dokumentov a svedectiev popisuje Hitlerove vlohy k vodcovstvu, jeho spôsob rozhodovania, velenia a riadenia, ktoré konfrontuje s konkrétnymi dejinnými udalosťami. Poukazuje na Hitlerovu trvalú nerozhodnosť, jeho obavy zo smelých činov a strach z jasných rozkazov, ktoré potom stavajú do kontrastu s jeho obrovskou presvedčovacou silou a umením sugestívne prehovoriť druhých ľudí. Načrtáva Hitlerovu až perverznú posadnutosť vlastným poslaním a výnimočnosťou vlastnej osoby a pozastavuje sa tiež nad mýtom „Vodca“, a to nie ako nad pojmom stvoreným „ľudom“, ale ako nad šablónou, ktorú sa snažil po dve desaťročia sám Hitler naplniť. Autor sa ako prvý púšťa do štúdie Hitlerovej až legendárnej sugestívne sily, ktorá z neho vyžarovala, ktorej podľahlo toľko ľudí a ktorá priviedla Tretiu ríšu ku kolapsu.