Detstvo spojené s pionierskym hnutím stále patrí k životným skúsenostiam výraznej časti súčasnej českej spoločnosti. Pritom doposiaľ chýbalo moderné historické spracovanie dejín Pionierskej organizácie a rôznych charakteristických oblastí spätých s pionierskym hnutím. Predkladaná publikácia autorského kolektívu pod vedením historika Jiřího Knapíka (Sliezska univerzita v Opave) sa venuje najstaršej z troch pionierskych organizácií, ktoré u nás v rokoch 1948–1989 pôsobili, teda Pionierskej organizácii Československého zväzu mládeže, a to v súvislosti s dlhopisom obdobie socializmu. Prednosťou knihy je opora v základnom výskume kľúčových archívnych fondov, vo využití širokej škály tlačených prameňov, dokumentárnych filmov i umeleckej tvorby s pionierskou tematikou. Publikácia spresňuje naše znalosti o samotnom vzniku pionierskeho hnutia v rokoch 1948–1950 v súvislosti so zánikom Junáka, zároveň ponúka detailný pohľad na pokus o reformu hnutia v 60. rokoch a presadzovanie jej nutnosti v radoch pionierskych pracovníkov i straníckeho vedenia. Reforma sa usilovala o riešenie dlhodobých „existenčných“ problémov PO ČSM: napätie medzi masovosťou, výchovným poslaním, garantovaným predovšetkým väzbou na školu, a úsilím o atraktivitu pionierskych činností. Celý tento proces bol v podstate hľadaním vlastnej identity pionierskeho hnutia, nie iba skrytou či priznanou snahou vyrovnať sa hnutiu skautskému. Spoločne s fenoménom PO ČSM a iskier sa autori venujú dobovým predstavám o socialistickom detskom kolektíve a na tomto pozadí pojednávajú aj o niektorých pionierskych kolektívoch, ktoré sa vymykali vtedajším štandardom.