Umeleckohistorická štúdia sa zaoberá doskovým maliarstvom, ktoré bolo najviac reprezentatívnym výtvarným odborom neskorého stredoveku. Venuje sa maliarstvu tzv. husitskej doby a dochádza k novej interpretácii vzťahu českých husitov k výtvarnému umeniu. Jednotlivé kapitoly zoznamujú najprv s rôznymi historickými, kultúrnymi, spoločenskými, náboženskými i technologickými okolnosťami vzniku týchto malieb, takže čitateľ môže zasadiť pamiatky 15. storočia aspoň v náznaku do pôvodného dobového kontextu, a tak ich lepšie pochopiť. Druhá časť knihy sa zaostruje postupne na viac ako šesťdesiat dochovaných obrazov a obrazových súborov. Každým z nich sa tak autorka zaoberá zvlášť ako zo štýlovej, tak z ikonografickej a historickej stránky. Prvýkrát v posledných desaťročiach obsahuje publikácie aj teoretické úvahy o metodológii dejepisu stredovekého umenia.