Dejiny tzv. normalizácie a transformácie sa v poslednej dobe stávajú veľmi populárnou a diskutovanou témou nielen vo vnútri odbornej komunity, ale aj v radoch širokej verejnosti. Tomuto záujmu ide v ústrety predkladaná kolektívna monografia, ktorá voľne nadväzuje na predošlú knihu z dielne Centra orálnej histórie Ústavu pre súčasné dejiny AV ČR vvi (Obyčajní ľudia…? Praha, Academia 2009). Príbehy (ne)obyčajných profesií predstavujú osudy a spomienky mužov a žien vykonávajúcich niekoľko zdanlivo „obyčajných“ profesií. V podobe interpretačných štúdií kniha zachytáva skúsenosti príslušníkov tzv. silových zložiek (armáda, bezpečnosť/polícia, hasiči), zamestnancov (predovšetkým žien) pracujúcich v službách (pohostinstvo, maloobchod, zdravotníctvo) aj v tzv. slobodných profesiách (tu na príklade výtvarných umelcov a umelkýň). Stranou nezostali ani príslušníci hospodárskeho a dielom tiež kultúrneho manažmentu av neposlednom rade tí, ktorých osudy sú spojené s agrárnym sektorom a svetom vidieka.