Jedni propagovali šrotovné, iní sa na blogu hádali o post demokracii a biopotravinách. Tá mladšia iPodová generácia sedela za počítačmi facebookovali, twiterovali. Môžu nám, ale nové iPod a bio výrazy charakterizovať „o čo gou" v prvej dekáde 21. storočia? Ak ju niečo charakterizuje, tak najskôr rýchlosť, akou okolo nás preletela. Všetko sa deje rýchlejšie, nástojčivejšie: každý rok priniesol stovky nových modelov áut, technických hračičiek, reklám, filmov, seriálov, škandálov, pesničiek, liekov či objavov. Každá, aj lokálna katastrofa či nešťastie, sa nafúkli, vďaka satelitnej televízii a médiám, na globálne rozmery. Naše privatizačno-národovecké deväťdesiate roky majú s odstupom času svoju vôňu, takmer až ducha, ktorého majstrovsky vystihol Peter Pišťanek v Rivers of Babylon. Ale čo ostatní? Žiadna poézia. Napokon, koľko poézie je v Bushovi, Putinovi, Gašparovičovi, Dzurindovi a spol? Zomiera pápež Ján Pavol II. a do Bieleho domu neočakávane nastupuje prvý Afroameričan Barack Obama. Slovensko vstupilo do EÚ a NATO, schengenskej zóny a eurozóny a úspešne zakotvilo v západnej civilizácii. Momentálne sa máme v Európe asi najlepšie v dejinách, aj keď každý hovorí o kríze a všetci sú zadlžení. Vyzerá to tak, že finančný trh je len kasíno odtrhnuté od reálnej ekonomiky. Nerúticajú sa len veže v New Yorku. Postupne sa rúti pyramída finančného systému. Človek nemusí byť ani Miltonom Friedmanom, Keynesom alebo Počiatkom, aby pochopil, že sme na počiatku niečoho čo sa volá zmena. Pokiaľ ide o slovenskú kotlinu, tu naberá rútenie karikatúrnu podobu, ktorú si pamätám z detstva pri hraní karetovej hry, ktorá sa volá Hajzel. Aj v tejto hre sa stavala veža, následne sa vyťahovali karty spod nej, až spadla. Naši slovenskí politici budovali svoju vežu vyše 20 rokov, opretý o ekonomickú moc rôznych podnikateľských skupín a „bratrov v triku“ financujúcich ich politické strany. Veža sa začína pomaly kymácať a už sa len čaká na vytiahnutie poslednej karty, po ktorej sa ten hajzel zrúti presne ako domček z karát.