Umelci za Hitlera je kniha prevažne o modernistických umelcoch, ktorí sa snažili nájsť kompromis s nacistickým režimom. Autor sa sústredí ako na umelcov, ktorých snahy zlyhali (Walter Gropius, Paul Hindemith, Gottfried Benn, Ernst Barlach, Emil Nolde), tak aj na tých, ktorí boli režimom akceptovaní (Richard Strauss, Gustaf Gründgens, Leni Riefenstahlová, Arno Speer). Tieto osobnosti spoločne reprezentujú skrytú kultúrnu históriu nacistického Nemecka. Každá z nich si musela prejsť bolestivými životnými voľbami a zatvárať oči pred morálnymi a estetickými zásadami. Ich príbehy vnášajú nový pohľad na režim, z ktorého sa Hitler snažil vytvoriť „diktatúru géniov“. Táto kniha je príbehom beznádeje a odhodlanosti, ilúzií a reality, nádeje a tragédie. Výsledkom je prenikavá sonda odhaľujúca nejednoznačnosť samotného umenia.