Autor nastúpil vo veku 18 rokov, teda rovno zo školy, na najkrvavejší úsek Leningradského a Volchovského frontu. Ako vojak Červenej armády prišiel až do Berlína. Zázrakom zostal nažive. Svoje spomienky na vojnu napísal preto, aby sa oslobodil od strašných zážitkov.
Čitateľ v nich nenájde ani ľahké čítanie, ani hurávlastenecké opisy bojov. Obsahom je výpoveď o skutočnej podobe vojny na východnom fronte, o ktorej oficiálna publikácia, ale aj spomienková literatúra mlčí. Nad stránkami tejto knihy mrazí – tak otvorená výpoveď o drastických činoch na oboch stranách frontu nemá obdobu.
Doteraz sme boli zvyknutí čítať o zverstvách nacistických armád na východnom fronte; aj o tých je tu reč, ale predovšetkým sa jedná o otrasnú výpoveď, ako drasticky zaobchádzali sovietski velitelia s vlastnými vojakmi, ako ich bez rozmyslu a bez akéhokoľvek náznaku taktiky hnali čelne proti nepriateľovi. Nemci si svoje ľudské zdroje v rámci možností šetrili, na opačnej strane frontu o niečom takom nemohlo byť ani reči. Otrasné praktiky NKVD a SMERŠ sa potom obrátili aj proti obyvateľstvu na dobytých územiach. Sovietski vojaci drancovali a znásilňovali na priamy rozkaz velenie…
Knihu sprevádzajú unikátne fotografie samotného autora, ďalej snímky DF Onochina, oficiálneho fotografa divízie, v ktorej Nikulin slúžil, – a H. Vierse, nemeckého vojaka, ktorý bojoval na druhej strane frontu a dlho po vojne sa s autorom zoznámil a spriatelil.