Monografia približuje diplomatické styky Svätej stolice a nemeckého nacizmu v rokoch 1923–1945, teda v období od Hitlerovho pivnicového puču v novembri 1923 do konca druhej svetovej vojny v Európe v máji 1945. V kontexte medzinárodných udalostí 20.-40. rokov 20. storočia sa pokúša zbaviť vatikánsko-nemecké vzťahy nánosov paušálnych predsudkov a preberaných klišé, pričom sa sústredí na stretnutie a stretnutie Vatikánu a Nemecka v medzivojnovom aj vojnovom období.
Autor v knihe predstavuje významné osobnosti, medzníky i trecie plochy vzájomných stykov, kedy stranou našej pozornosti nezostávajú ani nástup Adolfa Hitlera k moci, konkordát z roku 1933, zbližovanie nacistického Nemecka s fašistickým Talianskom, rasové otázky, encyklika S pálčivou starosťou, reflexie , mierové aktivity či postoje pápeža Pia XII. v čase druhej svetovej vojny.
Autor vychádza z materiálov vatikánskych archívov a vydaných edícií, ako aj dostupných dokumentov cirkevnej politiky prvej polovice 20. storočia a rozsiahlej zahraničnej literatúry, predovšetkým talianskej, nemeckej a anglickej proveniencie, ktorá bola k téme publikovaná.