Ako kabinet kuriozít môže pôsobiť história tak exaktnej vedy, akou je medicína. Lekári 16. storočia odporúčali, aby strava zodpovedala fyziologickému zloženiu človeka, preto cibuľa mohla šľachtica ohroziť. Zmysel liečebných postupov osvietenských lekárov spočíval vo vyvolaní prejavov podobných choroby, ktorú bolo treba liečiť. Púšťanie žilou sa tak vžilo, že ich pacienti vyžadovali ako prevenciu ešte v dobách, kedy už voči nemu boli lekári skeptickí. Fajčenie bolo dobovou medicínou podporované. Na druhú stranu stopy chirurgických zákrokov nachádzame už v praveku, prospešnosť kúpeľných pobytov poznal už raný novovek a prvé osvietenecké vakcinácie patria dodnes k najväčším objavom lekárskej vedy.
Nový zväzok známeho edičného radu líči tému lekárstva od prehistórie po súčasnosť v širokom zábere, od diagnostiky, terapie, prevencie, liekov a technológií, cez vývoj vedeckých teórií, históriu odbornej literatúry a spracovanie vedeckých informácií či budovanie inštitúcií až po okrajové javy typu „ľudové“ medicíny, povier a mágie.