Od samého začiatku rebélie, ktorá sa rozhorela v polovici roku 1618, považovali reprezentanti vzbúrených českých evanjelických stavov strategicky položené a dobre opevnené České Budějovice za mocnú prekážku presadzovania svojho politického programu.
Boli si veľmi dobre vedomí jednoznačnej početnej prevahy stúpencov katolíckej cirkvi medzi tamojším obyvateľstvom a ich úplnej dominancie v lokálnych mocenských štruktúrach. A tak už 25. júna 1618 pristúpil čelný stavovský vojvodca Henrich Matyáš gróf z Thurnu a Valsassiny na obliehanie popredného juhočeského kráľovského mesta. Predchádzali tomu rokovania s budějovickými reprezentantmi, ktoré mali byť podľa Thurnových predstáv korunované otvorením mestských brán. Namiesto toho však spôsobila politický rozkol vo vnútri ohrozenej obce: medzi väčšinou mešťanov presadzujúcich bezvýhradnú vernosť habsburskej dynastiu a konšelským zborom, v ktorom dočasne prevážili kapitulantské hlasy. Počas budějovickej vnútromestskej konfrontácie došlo k povážlivému otraseniu autority vrcholného samosprávneho orgánu, ktorého členovia však neboli zosadení z konšelských postov. Niekoľkým lokálnym politikom sa totiž podarilo mestskú radu obratne previesť do tábora jednoznačných odporcov stavovskej revolty. Nasledujúca komunikácia Budějovických s exponentmi vzbúrených stavov sa vyznačovala ostražitým taktizovaním, z ktorého jednoznačne profitovalo kráľovské mesto. Obliehatelia sa nechali vmanipulovať do sofistikovanej diplomatickej hry, na pozadí ktorej premárnili reálne šance na zdolanie mestských hradieb. O výsledku kampane tak bolo rozhodnuté skôr, ako zápas o České Budějovice na jeseň 1618 prešiel do otvorených ozbrojených stretov. Predložená kritická edícia prináša unikátny súbor dokumentov, ktoré sa vzťahujú prevažne na obdobie od júna do septembra 1618.

Tieto pramene doteraz neboli ucelene sprístupnené a obsahovo vyťažené, hoci svojim významom ďaleko presahujú lokálny kontext českobudějovického diania. Zásadne prispievajú k hlbšiemu poznaniu počiatkov českej vojny, ktorá odštartovala sériu konfliktov, pre ktoré sa neskôr presadilo označenie tridsaťročná vojna. Predstavené písomnosti, medzi ktorými má exkluzívne miesto korešpondencie Budějovických so samotným Henrichom Matyášom Thurnom, vrhajú nové svetlo na dramatické udalosti v prvých mesiacoch po pražskej defenestrácii z 23. mája 1618. Prispievajú tak k hlbšiemu poznaniu obdobia, kedy sa južní rebelmi a stúpencami habsburskej dynastie. Tieto udalosti do značnej miery predznamenali neúspech stavovského povstania a mali ďalekosiahle dôsledky pre ďalší beh európskych dejín.