Roku 1999 som sa stretla s princom z rozprávky. Bol to vysoký, tetovaný, hriešne pekný basák začínajúci rockovej kapely Phantom Limb. Dôležitejšie však bolo, že bol môj. Spoznala som to hneď vo chvíli, keď po mne blysol tým plachým úsmevom s jamkami. A on to tiež spoznal. Hansel „Hans“ Oppenheimer nosil srdce na dlani a druhou rukou o mne písal verše. Na rozdiel od budižkničemu z mojej minulosti ma Hans zahŕňal nehou, bral ma na miesta, kde som ešte nikdy nebola, a prejavoval mi takú neskonalú lásku, o akej som vždy myslela, že existuje len v rozprávkach. Lenže ako v každej rozprávke bola moja cesta k „šťastne až naveky“ dláždená náročnými výzvami a práve keď som to čakala najmenej… rozdeľovala sa na dve strany. Roku 1999 som sa stretla s princom z rozprávky. Roku 2000 som sa stretla so svojou spriaznenou dušou.