Uznávam, spackala som to. Chyba číslo jedna: Požiadala som Petera Barnidga o prácu. Chyba číslo dva: Jeho ponuku som prijala, namiesto toho, aby som mu ju vmietla do tváre, ako som plánovala. Chyba číslo tri: V záujme skrátenia tohto zoznamu, aby som sa nedostala až do rádu stoviek, budem predstierať, že jedinou ďalšou chybou bolo zatajiť jednu maličkú informáciu počas pohovoru. Peter Barnidge… Tak kde mám vôbec začať? Čo napríklad tým, že po mojom prvom pracovnom dni pre pána Superstara, najlepšieho a najpredávanejšieho medzinárodného autora, sa jeho meno stalo mojou obľúbenou náhradou nadávok. Nakopla som si palec pri nohe? Do Petera Barnidga! Prečerpala som bankový účet? Ten Barnidge! A keď som si uvedomila, že som sa zamilovala do svojho šéfa? No pre Petera Barnidga? Kiež by som ho mohla jednoducho nenávidieť, namiesto tej zvrátenej, mätúcej zmesi nenávisti a príťažlivosti, ktorú k nemu cítim. A je to ten zlý druh príťažlivosti. Temný s nádychom spaľujúceho žiaru. Taká žiara, že sa mám chuť pokrižovať zakaždým, keď sa naň pozriem, pretože mi stačí len jediný pohľad, aby som sa ocitla vo svete hriechu. Keď už hovoríme o hriechu… Je tu ten drobný detail, čo som zatajila pri pohovore. Ale som slobodná matka a urobím čokoľvek, aby som zaistila svoju dcéru, aj keby to znamenalo udržať jedno malé tajomstvo. Bohužiaľ, aj malé tajomstvá časom napučia. Myslím, že je len otázkou času, kým na to príde, a mám pocit, že z toho nebude mať radosť…