V Hebrejskej knihe mŕtvych líči Zhenya Senyak putovanie duše medzi životmi a jej konečný návrat k stvoriteľovi Všehomíra. Je to strhujúce rozprávanie o skúškach, strastiach, obetiach a láske, ktoré ukazuje cestu k oslobodeniu duše z kolobehu životov. Každý pozná príbeh o národe, ktorý bol zotročený a neskôr zázračne oslobodený, aby po krutom utrpení na púšti prekročil rieku a usadil sa v zasľúbenej krajine. Prvým zastavením Hebrejcov je starobylé mesto Gilgál, Kolo, čo je hebrejský termín pre reinkarnáciu. V Hebrejskej knihe mŕtvych je práve reinkarnácia ústredným motívom: kvôli nej bola podniknutá úmorná cesta cez púšť, na ktorej sa má duša oslobodiť, aby mohla znovu zostúpiť do tela v pozemskom svete Asija a konať tam dielo Božie. Narážky na reinkarnácii nachádzame na najrôznejších miestach hebrejskej biblie, dokonca aj v Talmude. Spomína ju tiež antický historik Josephus Flavius v dielach Starožitnosti židovskej a Vojna židovská. V období po uzavretí Talmudu bola náuka o gilgáli prijatá Karaitmi a keď sa v 12. storočí objavila tajomná kniha Bahir, bola táto náuka považovaná za samozrejmosť a stala sa kľúčovým pojmom kabaly. Hebrejská kniha mŕtvych približuje židovské náboženstvo z jeho menej známej stránky. Vychádza vo výpravnej podobe, doplnená informatívnym úvodom Hustona Smitha, profesora religionistiky na univerzite v Berkeley, a zasvätenými úvahami rabína Jonathana P. Slatera z New Yorku.