Pálijčina je jazyk, v ktorom sú spísané zásadné diela tzv. théravádskeho budhizmu, najmä samotný Pálijský kánon (Tipitaka), ale aj ďalšie diela náboženské, filozofické a historické. Pálijčina je doložená z cejlónskych pamiatok, ale je svojím pôvodom stredoindickým jazykom, a teda podobná nielen staroindickému sanskrtu, ale blízka aj ďalším indoeurópskym jazykom, ako je latinčina, gréčtina či jazyky slovanské. Kniha popri všeobecnom úvode o pálijskom jazyku a dielach v ňom napísaných obsahuje vlastnú gramatiku, teda výklad pálijského hláskoslovia, tvaroslovia a skladby, s pomocou prehľadných tabuliek.