Myslíte si, že autori, katolík John Micklethwait a ateista Adrian Wooldridge, budú ako novinári zasadzovať o medzinárodnú politickú agendu, založenú na náboženstve. Veľký omyl. Túžite snáď po vášnivo ideologickej knihe, v ktorej sa dozviete, ktoré svetové náboženstvo je najlepšie? Sklamete sa tiež. Ale ak sa zaujímate o sucho analytické dielo, plné nezaujatých údajov a postrehov z oblasti sociológie a politológie náboženstva (hlavný dôraz je však kladený na kresťanstvo a Spojené štáty a na otázky vzťahu náboženstva a moderného spôsobu života), zistíte, že máte v rukách strhujúce čítanie , ktoré českého čitateľa doslova zahrnie záplavou informácií z oblasti, o ktorej existencii prakticky nemal ani tušenie. Kniha síce bola dopísaná ešte pred zmenou na pápežskom úrade, dokonca pred bin Ládinovou smrťou a „arabskou jarou“, ale základná myšlienka a záver sú nadčasové: súčasné problémy vo svete nespočívajú v náboženstve samotnom, ale v spojení náboženstva s autoritárskou mocou. Autori poukazujú na návrat viery v Boha do verejného i súkromného priestoru všade na svete, a zároveň nútia čitateľov, aby sa nepozerali na náboženstvo len z hľadiska dobra a zla, alebo pravdy a klamstva, ale aby zaujali premýšľavejší postoj a uvážili predovšetkým užitočné svetské role cirkví . Knihou prestupuje dejinná otázka: Je moderný svet nepriateľom náboženstva? Prvú odpoveď dala revolúcia vo Francúzsku, ktorej vodcovia vyhlasovali, že náboženstvo je problematické samo o sebe a že by spoločnosť mala prijať sekularizmus. Druhú odpoveď formulovali Otcovia zakladatelia Spojených štátov, ktorí prišli s odlukou štátu a cirkvi a víziou náboženskej slobody a názorovej súťaže, zaručujúce zdravý vzťah medzi vierou a politikou. Dejiny ukázali, že sa ekonomická prosperita a náboženská sloboda vzájomne podmieňujú a že sa náboženstvo a moderný svet vzájomne nevylučujú. Vízia úplnej náboženskej slobody, náboženskej plurality a vzájomnej tolerancie zároveň vyžaduje, aby si jednotlivci mohli slobodne vybrať svoje vyznanie – alebo aby ho mohli slobodne odmietnuť. ************************************************** ************************ Súčasné problémy vo svete nespočívajú v náboženstve samotnom, ale v spojení náboženstva s autoritárskou mocou. Autori poukazujú na návrat viery v Boha do verejného i súkromného priestoru všade na svete, a zároveň nútia čitateľov, aby sa nepozerali na náboženstvo len z hľadiska dobra a zla, alebo pravdy a klamstva, ale aby zaujali premýšľavejší postoj a uvážili predovšetkým užitočné svetské role cirkví . *** …americký systém vystihol správnu rovnováhu medzi sekularizmom a náboženstvom, pretože veriacim umožnil prosperitu a zároveň im znemožnil vnucovať svoj názor ostatným ľuďom. S výnimkou Európy bola väčšina svetovej populácie po celý čas dejín nábožensky založená. Prečo je náboženstvo pravidlom a sekularizmus výnimkou? ***