Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike – zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu „súcna ako súcna“, ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu. V rámci teologického kontextu, ktorým je prirodzená poznateľnosť Boha, Scotus najprv „zostupuje“ k metafyzike a určeniu jej predmetu, čo je identické s určením adekvátneho predmetu ľudského rozumu, a potom „vystupuje“ k teológii. Teológia teda predpokladá poznanie metafyziky, lebo pojmy „súcno“ (ens) a „nekonečný“ (infinitum) sú poznateľné v rámci metafyziky. Metafyzické poznanie tu slúži ako báza zmysluplnosti teologického diskurzu. Scotovo chápanie metafyziky, ktoré spočíva na jednoznačnosti pojmu súcna ako takého, reaguje na aristotelovsko-tomistickú tradíciu chápania metafyziky v jej dvojakej onto-teologickej dimenzii a najmä na náuku Henricha z Gentu. Obe myšlienkové koncepcie sa zakladali na analogickom chápaní pojmu súcna ako takého, ktoré Scotus podrobil kritike.

• Dátum vydania: 01. 01. 2006
• Počet strán: 184
• ISBN: 80–8081–057–5
• Väzba: Brožovaná bez přebalu matná