Spoločnou cestou životom ide holub a človek už minimálne 6 000 rokov. Táto dlhá púť vrúbená mnohými pútavými príbehmi sa súhrnne nazýva dejiny holubárstva, v našom prípade „Dejiny českého holubárstva“. Na špecifický odbor ľudskej činnosti možno nazerať niekoľkými uhlami pohľadu. Naši predkovia po prvýkrát uchopili holubárstvo z hľadiska kulinárskeho. Produkcia holúbať a diétneho chutného mäsa radilo v počiatku túto disciplínu medzi agrárne odbory. Neskôr sa presadzoval vplyv kultový a náboženský a holub sa stal uctievaným a zbožňovaným vtákom. Pre kresťanskú Európu je najznámejší symbol bielej holubica stelesňujúci Ducha Svätého.
Asi najväčšiu slávu získalo holubárstvo z hľadiska voľnočasovej aktivity. Záľubu v chove holubov našli ľudia po celom svete naprieč rozličnou kultúrou, politikou i náboženstvom. Holubárstvo uspokojuje potreby sociálne, psychické a biologické. Šľachtenie rôznych farebných, kresebných, pernatých, hlasových a letových odlišností domestikovaného holuba prinieslo stovky rozličných plemien a vyhranených športových činností. Nesmieme zabudnúť na holuba poštového a využitie schopností holuba na vojenské účely. Všetky uvedené činnosti sa zrkadlia v mnohých kapitolách knihy.
Zažité historické obdobia nazvané pravek, starovek, stredovek a novovek tvoria hlavnú kostru a kapitoly knihy. Čitateľ v nich nájde genézu českého holubárstva. Odborný text okoreňujú vybrané chovateľské príbehy prestúpené náboženstvom, vojnou, láskou i zmarom.