Kniha porovnáva filmovú produkciu, praktiky distribúcie a uvádzania a filmovú recepciu v troch krajinách, ktoré tvorili z perspektívy Sovietskeho zväzu takzvaný severný trojuholník – išlo o štáty vytvárajúce na severovýchode Európy nárazníkovú zónu medzi oboma mocenskými blokmi studenej vojny, čo ovplyvňovalo tak ich vnútornú politiku pozíciu voči Moskve. Zdôraznenie tohto „trojuholníka“ je pre túto knihu príznačné — jednou z ústredných tém je totiž vzťah národnej kinematografie k sovietskemu vzoru, respektíve transnacionálnej dimenzie filmovej kultúry východného bloku. Komparatívna perspektíva knihy však prekračuje horizont konceptu sovietizácie ako zjednodušujúceho pohľadu, ktorý implikuje jednosmerný vplyv, a ponúka plastickejší obraz špecifických a autonómnych rysov filmovej kultúry jednotlivých krajín. Prinajmenšom rovnako dôležitú úlohu ako základné obrysy kultúrnej politiky hrajú v knihe aj jej predpokladaní realizátori a príjemcovia, od filmových štúdií cez režisérov a producentov až po miestnych straníckych funkcionárov, vedúcich kín a divákov. Prvý oddiel sa venuje filmovým koprodukciám, ktoré nakrúcali filmové štúdiá troch sledovaných krajín. Druhá časť sa zameriava na porovnanie kultúrnej politiky i distribučných praktík a sleduje realizáciu filmovej kultúry na lokálnej úrovni vo vybraných mestách (Brne, Lipsku a Poznani), teda ako boli filmy uvádzané do kín a akú úlohu zohrávali zamestnanci kín či miestni funkcionári. Záverečný oddiel porovnáva vývoj návštevnosti a diváckych preferencií v českých krajinách, NDR a Poľsku a identifikuje významy, ktoré pripisovala publika ako jednotlivým filmom, tak aj úlohu kina ako voľnočasové aktivity.