Ústrednou témou publikácie je sledovanie baletného umenia pod zorným uhlom typu dejového baletného divadla.
Z tohto pohľadu autor prioritne charakterizuje pôvodnú hudobnú tvorbu určenú baletným predstavením. Sleduje aj jej druhotný nepochybný prínos do koncertnej dramaturgie, kde najlepšie diela žijú samostatným koncertným životom, či už v kompletnom tvare, alebo v autorsky zostavených suitách. Ide o diela 20. storočia, v ktorom práve moderná hudba inšpiruje choreografy k obohacovaniu baletnej techniky.
Je zdôraznená základná priekopnícka umelecká sila Ruského baletu Sergeja Ďagileva v Paríži. Publikácia súčasne ukazuje veľký prínos českej baletnej tvorby, najmä v dielach Bohuslava Martinov, čo nebolo doteraz takto publikované. Hodnotí zakladateľský prínos Oskara Nedbala a vstupy Vítězslava Nováka na baletnú scénu, ako aj prehľady domácej a zahraničnej tvorby.