Názov knihy Cine Teatro Saura je variáciou pojmu cineteatro, vzťahujúceho sa k priestorom, v ktorých mohli byť diváci predtým vystavení ako filmovému, tak divadelnému zážitku. Filmy Carlosa Sauru sú takým priestorom.
Putovanie filmovým dielom opierajúce sa o fenomenologické princípy je vedené snahou sprostredkovať nezvyklé a svojim spôsobom aj riskantné metódy narácie, ktoré môžu byť cestou k inému vnímaniu vnútorného i vonkajšieho sveta a vzťahovaniu sa k nemu.

Carlos Saura našiel mnoho rozmanitých spôsobov, ako pracovať s pamäťou a časom a ich subjektívnym vnímaním, ako preniknúť k metamorfózam minulosti v prítomnosti. Vo svojom diele prepojil filmové, divadelné a dokumentárne polohy s maximálnou prirodzenosťou a dôverou v autorskú slobodu, ktorá nie je povinná ctiť zavedené kategórie. Jeho viac ako šesťdesiatročná filmová tvorba je nahliadaná v kontexte politických a sociálnych premien a tiež optikou ďalších kreatívnych vrstiev Saurovej košatej osobnosti.
Dôraz je kladený nielen na dômyselné prelínanie rôznych tvorivých metód uchopenia skutočnosti, ale aj na skúsenosť s diktatúrou, ktorou prešla tak španielska, ako aj česká spoločnosť, ktorej je text určený.

Ak zoberieme odvahu k obdobne slobodnému pritakaniu subjektivite a prijmeme pamäť ako priestor mnohých časov a predstáv, ktorým treba prechádzať, možno sa o sebe dozvieme viac než prostredníctvom príbehov posadnutých objektivitou a štruktúrami, v ktorých sa nemožno stratiť. A práve preto v nich možno tak málo podstatného nájsť.

Ak chceme pochopiť oheň, nestačí analyzovať popol, treba znovu zapáliť plameň.