V širokej verejnosti prevládajú názory z obdobia školských rokov, že Komenského najlepšou divadelnou hrou je Diogenes Cynicus Redivivus (Diogenes znovu nažive), pretože spracováva zaujímavú antickú látku, zatiaľ čo Abrahamus Patriarcha (Patriarcha Abraham) je dielo o slepej poslušnosti k Bohu, moderným ľuďom, z duše protivie. Cyklus ôsmich školských hier Schola ludus (Škola hrou) je potom v očiach mnohých divadelníkov dramaticky bezcenná práca, ktorú niektorí berú na milosť len pre nezanedbateľný pedagogický prínos. Mnoho ľudí navyše prijalo hotový názor, podľa ktorého sú Komenského dramatické diela vrcholom našej pobielohorskej dramatiky. Táto publikácia sa pokúša oponovať jednoduchým súdom o barokovej literatúre s cieľom dokázať, že veci nie sú také jednoduché a priamočiare, ako sa zdajú.