Chionova kniha otvára v oblasti filmových štúdií novú oblasť: ak filmová teória nazerá svoj predmet spravidla z hľadiska vizuality, Chion situuje východiskový bod svojich analýz do zvukového aspektu filmu. Uvažuje o potencialite, ktorou hlas vo filme disponuje, a to najmä vtedy, keď je prezentovaný ako niečo, čo nie je bezprostredne späté s jednoznačne určiteľným nositeľom. Táto originálna interpretácia zvukového filmu uvádza filmovú teóriu do kontaktu s ďalšími odbormi: s psychoanalýzou, gender studies, literárnou teóriou či muzikológiou.