Eseje o dramaturgii od významného súčasného divadelného a rozhlasového autora, dramaturga (šéfdramaturg pražského Divadla na Vinohradoch) a vysokoškolského pedagóga.

Ján Vedral (1955), dramatik, dramaturg a vysokoškolský učiteľ.
Vyštudoval dramaturgiu činoherného divadla na Divadelnej fakulte AMU v Prahe (1981), od roku 1984 tu učí, od roku 2002 ako profesor. Súčasne prednáša aj na Fakulte dramatickým umením AÚ v Banskej Bystrici (od roku 2005).
Ako dramaturg pôsobil v divadlách (SDOS Olomouc, Činoherné štúdio Ústí nad Labem, MDP Praha – ako riaditeľ, Divadelný ústav, Divadlo na Vinohradoch – od roku 2012 už tretíkrát ako šéfdramaturg). Pracoval ako dramaturg rozhlasových hier v Československom rozhlase (1983–1986) a ako programový poradca generálnych riaditeľov Českého rozhlasu (2005–2015). Je autorom mnohých divadelných hier a dramatizácií, napr. Urmefisto, Majster a Markéta (podľa Bulgakova), Zámok (podľa Kafky), Pena dní (podľa Viana), Nadsamec (podľa Jarryho), Kašpar Hauser, Obrazy z francúzskej revolúcie (s H. Burešovou a Š. Otčenáškom), Starí režiséri.
Patria k významným českým rozhlasovým dramatikom, napr. pôvodné seriály: Orfeus 33–45, Xaver a Achajové; hry: Kurz streľby v sťažených podmienkach, Urmefisto, Delfy, V skladisku mojej hlavy, Dabér, Jackson, Símurgh, Aneuryzma, Pre strýka príhodu; dramatizácia Majster a Markéta (podľa Bulgakova), Lord Jim (podľa Conrada), Štyridsať dní (podľa Werfela), Zámok (podľa Kafky), Cesty pána Gullivera (podľa Swifta), Mor (podľa Camusa).
Zaoberá sa teoretickou dramaturgiou a problematikou auditívnej drámy. Publikuje časopisecky a jeho štúdie sú obsiahnuté aj v rade zborníkov. Je autorom monografia Jiří Horčička – rozhlasový režisér (spolu so synom Honzom Vedralom). Doktorandské štúdium ukončil v Kabinete divadla a filme SAV – externej vzdelávacej inštitúcii VŠMU prác, ktorá sa stala základom prítomnej monografie.