V poradí 11. zväzok edície Osobnosti českej scénografie je venovaná osobnosti scénografa Ivo Žídka. Česko-anglická monografia mapuje Židkovu činnosť od počiatočných prác v Ústí nad Labem a Činohernom klube cez obdobie spolupráce s režisérom Jánom Grossmanom s hlavných inscenáciách Divadla Na zábradlí až po jeho nedávnu činnosť v Divadle Viola. Ivo Žídek Ivo Žídek sa narodil v roku 1948, študoval scénografiu na pražskej DAMU u profesora Františka Tröstera, potom na UMPRUM v ateliéri architektúry Jozefa Svobodu. V rokoch 1979 – 1984 pôsobil v Štátnom divadle Z. Nejedlého v Ústí nad Labem, Činohernom klube. Tu prežil jeho významnú éru, kedy sa toto malé divadlo dostalo do centra záujmu pre svoju odvážnu dramaturgiu, réžiu a pozoruhodný súbor mladých talentovaných hercov. Nadviazal úzku spoluprácu s režisérom Ivanom Rajmontom a kostýmovou výtvarníčkou Irenou Greifovou (inscenácia Goldoniáda, Dobové tance, Obrazy z dejín, Zojkin byt, Heda Gablerová a ďalšie). V karlínskom Hudobnom divadle našiel ďalšieho trvalého režijného partnera Petra Novotného (Cigáni idú do neba, Niekto to rád horúce, My Fair Lady atď.). Ivan Rajmont ho priviedol koncom 80. rokov do Divadla Na zábradlí v Prahe (Tatarská púť, Caligula), v období rokov 1989 – 1993 tu spolupracoval s režisérom Jánom Grossmanom na hlavných inscenáciách tejto éry (Don Juan, Largo desolato, Pokúšanie). V rokoch 1990 – 1994 bol stálym scénografom v Národnom divadle v Prahe, tu pracoval predovšetkým v tíme s I. Rajmontom a M. Krobotom. V roku 1989 sa stretol s režisérkou Lídou Engelovou; prevažne spolupracovali na francúzskych komédiách, dodnes spolu tvoria komorné inscenácie v pražskom Divadle Viola.