Monografia sleduje scénografické dielo českého scénografa a architekta Jozefa Svobodu (1920 – 2002) od prvých amatérskych pokusov v rodnom meste Čáslavi až po poslednú inscenáciu z roku 2002. Usiluje sa zaznamenať jeho najdôležitejšie počiny vo Veľkej opere 5. mája v Prahe, 5. mája v Prahe, divadle v Prahe, veľkú éru s Alfrédom Radokom a Otomarom Krejčom v tom istom divadle, zrod, úspechy a osudy Laterny magiky, vstup na veľkú svetovú scénu opernej a baletnej i prácu s významnými svetovými režisérmi v činohre. V prípade Jozefa Slobodu nestačí len vymenovať a popísať inscenácie – neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorby a svetovej slávy boli aj jeho objavy v oblasti nových divadelných technológií. Rozširovanie jeho „scénografickej abecedy“, ako on sám pomenoval arzenál prostriedkov, ktoré má, ale nemusí, moderné divadlo využívať v scénografii, disciplíne, kde je všetko dovolené, pokiaľ to slúži inscenačnému zámeru a myšlienke diela sa stalo jeho celoživotnou posadnutosťou. Na poznanie Slobody – architekta by mala poslúžiť aj kapitola o jeho nerealizovaných projektoch divadelných budov. Dôležitou súčasťou a inovácií tejto monografia je kompletný súpis diela doplnený, pokiaľ len bolo možné, malým informatívnym obrázkom ku každej položke.