Ťažisko knižky tvorí nové vydanie Bassovej príručky Ako sa robí kabaret? (1917), ktorá je ojedinelým príspevkom k premýšľaniu tohto umenia ‚malých foriem‘ z pohľadu a skúseností aktívneho kabaretiéra. Štyridsaťstránkový spis, ktorý členovia Červenej siedmy s nadsadením nazývali ‚Korán‘, dopĺňajú aj ďalšie Bassove úvahy nad zákonmi ‚ľahkej múzy‘. Do kabaretnej praxe ‚Basse teoretika‘ nahliadneme potom vďaka dvom jeho kabaretným aktovkám, Opustenej a Náhrdelníku.
„Zo starých útvarov najobľúbenejšie druhy duševnej zábavy sú divadlo a varieté. Divadlo vždy cieli k jednostrannému dojmu celého večera, uchváti po zdvihnutí opony diváka či už tragicky, alebo šprýmovne a zosilňuje tento prvý dojem, riešiac nadhodený problém do posledných dôsledkov. jednostrannosť dojmov nie je vždy človeku vhodná, túži občas po zmene a pestrosti, po extrémitách a protikladoch. a znovu odvracia sa obecenstvo presýtené týmto kultom mechanizmu a hľadá nový útvar, ktorý by duchovne blížil sa kvalitám divadla a pritom mal pestrosť a zaujímavosť varieté.
Tejto snahe vychádza v ústrety kabaret az toho hľadiska javí sa nám kabaret čo intímne, kultúrne divadlo rozmanitosťou, ktorá definícia najlepšie zhŕňa všetky tie rôznorodé zložky, s ktorými si obecenstvo i odborníci u nás niekedy nevedeli rady. Preto musia si ešte len tvoriť u nás svoje podmienky, a je to útvar cudzí – a preto treba preliať jeho formy, za hranicami ustálené, do nového českého kadlubu, aby mal pre nás skutočne význam a hodnotu.“ (Eduard Bass)