V úvode knihy zachytáva autor krátku etapu pražskej jari a úspechy, ktoré sa domácim filmárom podarilo v tejto dobe dosiahnuť nielen priamo na poli umeleckom, ale aj v širšej oblasti spoločenskej. Popisuje, ako konkrétne sa vpád okupačných armád a následné zmeny vo vedení strany a štátu podpísali na filmovej výrobe – venuje sa radu tzv. „trezorových“ filmov, ktoré už vo svojej dobe nesmeli byť uvedené do kín, rovnako ako snímkam rozpracovaným, ale vo svojej dobe už nedokončeným, alebo dokonca vôbec nerealizovaným autorským zámerom slávnych tvorcov. Zachytáva koniec „novej vlny“ aj osudy jednotlivých filmárov radených do tohto prúdu v prvých normalizačných rokoch, popisuje mechanizmus čistiek v domácom filme na začiatku sedemdesiatych rokov a vykresľuje portréty novému režimu lojálnych tvorcov. Podáva tiež obraz tohto „nového“, „obrodeného“ československého filmu spolu s konkrétnymi filmovými titulmi charakteristickými pre prvú etapu normalizačnej éry.
Kniha získala cenu Magnesia Litera 2012 za objav roka .