Preslávená skladba spisovateľa Huga von Hofmannsthal (1874–1929) zo začiatku 20. storočia odkazuje oveľa hlbšie do minulosti: je v nej spracovaný anglický Everyman, moralita z pätnásteho storočia. Stredoveký námet oddeľ rakúsky básnik po piatich sto rokoch do jazyka sfarbeného starodávnou nemčinou. Pôvodný anglický moralistický dialóg umierajúceho s postavami Smrti, Boha, Dobrých skutkov, Náboženstva, Vedenia atď. pretvoril na divácky príťažlivú drámu o rozhadzovačnom mužovi. Monológ personifikovaného Mamonu, dialógy boháčov i chudákov veľmi súčasne preberajú neresti nášho moderného sveta. A hra predstavuje aj hlboké zamyslenie nad zážitkom smrti. Jej hlboký aj temný humor zlákal na spracovanie aj hudobníkov. Už v roku 1916 k nej napísal scénickú hudbu Jean Sibelius, šesť monológov spracoval aj významný švajčiarsky skladateľ Frank Martin. Hra každoročne zahajuje slávny salzburský festival v Rakúsku, v Nemecku býva hraná v berlínskom dóme. Jej slávu ju v tridsiatych rokoch priviedol aj na české javisko.